Celé univerzum existuje z dynamickej hry medzi jinom a jangom. Celý kozmos aj náš svet vytvárajú dve ustavične sa premieňajúce sily, ktoré sú v protiklade. Keby existovala iba ODSTREDIVÁ sila, kozmos by sa rozletel a zmizol, keby existovala iba dostredivá sila, kozmos by skolaboval, zhlukol sa, spomína dr. Josef Jonáš v Krížovke života.

Odstredivá sila jin vzniká rotáciou Zeme okolo svojej osi, smeruje zvnútra von, do vesmíru, a dostredivá sila jang prichádza z kozmického priestoru, vzniká špirálovým pohybom celej galaxie a smeruje k centru. Slovami Bernarda Ducouranta, ak chceme znovu objaviť dokonalé umenie žiť, ktorému nič nechýba, musíme sa vrátiť až do prvého tisícročia pred naším letopočtom, do zlatého veku čínskej múdrosti, najživotaschopnejšej civilizácie tej doby, do Číny prvých dynastií. Nikde inde sa totiž človek nepokúsil tak preniknúť do svojej podstaty, do pochopenia zákonov prírody, ktoré ovládajú ľudí a určujú harmóniu ich vzťahov smerujúcich k rozkvetu spoločnosti. V Číne pred tisícročiami vyjadrili absolútno (tao) ako vzájomnú hru polarít, dualít, výsledkom ktorých sú všetky prejavené veci. Prejavy taa vznikajú z drámy medzi jinom a jangom, z tejto súhry protikladov: jangu – mužskej, silnej tvorivej sily, a jinu – ženskej chápavej, materskej. Túto dynamiku reprezentuje najznámejší symbol Východu – bielo-čierna monáda tai-či alebo aj vzájomne prepletené draky zelenej a červenej farby. Sü Čen napísal, že po 18000 rokoch sa oddelili zem a nebesá. Počiatočný čistý jang vystúpil nahor a dal vzniknúť nebesám. Počiatočný kalný jin klesol nadol a dal vzniknúť zemi.

Chuaj-nan-c’ tvrdil, že v dávnych dobách, keď nebolo ani zeme, ani nebies, sa z chaosu zrodili dve božstvá. Tie stvorili nebesá a zem. V tej chvíli sa navzájom oddelili ženský jin a mužský jang a ustanovilo sa osem svetových strán. Tak to spomínajú už najstaršie čínske diela z 28. storočia p. n. l. Tieto dve sily pôsobia vo vzájomnej jednote, v harmónii protikladov. Týmito princípmi je možné vysvetliť podstatu všetkých javov a vecí. Sú to dva protichodné, ale vzájomne sa podmieňujúce prvky, existujúce vo všetkých procesoch v prírode. Je medzi nimi neustále súperenie, jeden bez druhého nemôžu existovať. V každom jine je aj jang a naopak. Vnútorný boj týchto síl sa prejavuje formou životnej energie. Narušenie ich rovnováhy vedie k patologickým zmenám. Východní mudrci boli presvedčení, že na základe princípu polarity môžu regulovať aj procesy vo svojom tele. Sila jangu nastupuje po polnoci a maximum dosahuje počas dňa, na obed ho strieda jin, ktorý postupne vzrastá do maxima v nočných hodinách. Oba princípy sa transformujú a prelínajú. Pri ubúdaní jangu pribúda jin, pri ubúdaní jinu pribúda jang. Pri nedostatku jangu vzniká chlad a vlhkosť a pri nedostatku jinu sucho a teplo. Jin je intuícia a jang racionálnosť, jin je pokojný mudrc a jang tvorivý kráľ.

Muž reprezentuje silu kozmu a žena silu zeme, preto sa hľadajú, aby sa spojili a došlo k vybitiu obidvoch síl. Jang je energický, aktívny, riskantný, dobrodružný, temperamentný, odvážny bojovník. Typ jin je intelektuál vyhľadávajúci pokoj, má od prírody menej energie, nemá povahu byť šéfom, predákom ani generálom, ale je ideálnym partnerom jangu. Hodí sa na diplomaciu, remeslá alebo zdravotníctvo. Ak sa typ jin snaží vymaniť zo svojho temperamentu, hovoríme o nepravom jangu. Snaží sa napodobniť – či už z vlastnej vôle alebo z nátlaku okolia – jangový typ, nemá však na to dostatok energie, a preto je nervózny, napätý, nepokojný, snaží sa občas agresivitou a tyranstvom zakryť svoju skutočnú osobnosť. Žena jang je prudká, aktívna, temperamentná. Extrémom jangu je násilie a extrémom jinu pasivita a chýbajúca vôľa a vytrvalosť. Jang rozkazuje, ale jin ovplyvňuje, v tom je jeho sila. Ak sa jangový typ necíti dostatočne realizovaný a nemôže sa prejaviť alebo sa nevybije napríklad športom, jeho potlačovaná energia môže vyústiť do násilia. Podľa Konfucia sa tak zo vzdelaného stáva burič a z nevzdelaného lupič. Aj jinové typy sú schopné násilných činov, revolúcie, ak ich k tomu prinútia okolnosti. Aj jinový flegmatik môže v bezvýchodiskovej situácii, keď mu prasknú nervy, odstrániť jangový typ, ktorý ho dlhodobo oberá o pokoj. Čaro jinového typu je v jeho trpezlivosti, rozvážnosti a diplomacii.

Systém, ktorý vyzdvihuje iba úspešných a bohatých ľudí, preferuje model jangového podnikavého človeka, dravého, nemilosrdného, idúceho k cieľu cez mŕtvoly, kým citlivcov, ľudí jinového typu, odsúva na okraj. Takáto nevyrovnaná spoločnosť potom plodí nešťastných ľudí závislých od medikamentov. Môžeme sa nútiť do niečoho, čo nám nie je prirodzené, ale prinesie nám to len dočasnú spokojnosť – ak vôbec. Svoj temperament však zmeniť nedokážeme. Ako hovorí jedno čínske príslovie, skôr zmeníme tok rieky ako svoju povahu. Svätá pravda. Polovica mužov a žien sa rodí ako aktívny jang. Ducourant tvrdí, že feministky majú len polovičnú pravdu, keď požadujú rovnoprávnosť mužov a žien. Ak povahu prirodzene jinovú budeme nútiť správať sa ako jang, nebude sa cítiť v koži iného dobre, či už je mužom alebo ženou. Fyzicky slabšia žena môže mať jangovú povahu a fyzicky silnejší muž jinovú. Krátkodobo je snáď predsa len možná zmena, ale na úkor pokoja a rovnováhy jedinca, aj jeho okolia. Jinové typy musia viac relaxovať a naberať novú energiu. Často sa stiahnu do ústrania, aby našli sami seba. Neradi riskujú, dávajú prednosť istote aj za cenu nižších príjmov. Radi sa uzatvárajú do intelektuálnych a ezoterických špekulatívnych rozhovorov. Jinové typy prirodzene priťahuje pravý jang, či už v rámci priateľstiev alebo vzťahov. A jangový typ ich potrebuje. Nepravý jang sa všemožne snaží skryť svoju pravú tvár. Nie je sám sebou, žije v napätí medzi tým, čím je, a tým, čím, by chcel byť.

Ak nebudeme v zhode sami so sebou, nebudeme šťastní. Existujú len dve pohlavia, ale pochopením tejto filozofie na základe rôzneho pomeru jin a jang je možné vysvetliť aj mnohé vzťahy v rámci dominancie, submisívnosti, príťažlivosti k rovnakému pohlaviu, lebo vždy je to o polaritách. Nosce te ipsum – poznaj sám seba, bolo vyryté nad vchodom do chrámu Apolóna v Delfách. Je to základ šťastného a vyrovnaného života. Konfucius, Lao-c’, Meng-c’ a ďalší čínski mudrci už pred naším letopočtom nútili zamyslieť sa nad týmito jednoduchými pravdami, že škodu prináša nadbytok aj nedostatok. Preto sa v Číne vždy vyhýbali extrémom, napríklad aj v stravovaní, tak ako u nás je napr. vegánstvo, hladovky alebo rôzne druhy diét. Aj Budha vyzdvihol zlatú strednú cestu.

AUTOR: Vladimír Líška