Čo viedlo ľudí k tomu, aby stavali rozsiahle kruhovité objekty, a načo vlastne slúžili?

Vzhľad a funkcia rondelov

Rondely je v súčasnosti možné identifikovať predovšetkým vďaka leteckým a satelitným snímkam podľa ich kruhovitého pôdorysu a pozostatkov priekop, ktoré tieto monumentálne objekty obkolesujú. Obvykle bývali ohradené jednou až dvomi priekopami, avšak v niektorých prípadoch sa pri nich nachádzali aj tri alebo štyri priekopy. Z tohto hľadiska je unikátny rondel v blízkosti obce Žitavce so šiestimi priekopami. Priekopy boli od seba vzdialené väčšinou v rozmedzí 7 – 10 metrov, obvykle siahali do hĺbky štyri metre a boli široké okolo 14 metrov.

Česká archeologička Radka Šumberová opísala rondely ako kruhové areály, ktoré sú ohradené priekopami s typickým hrotovým tvarom profilu a spravidla na štyroch miestach prerušené bránami. No uvedenú definíciu nemožno považovať za úplne presnú, pretože niektoré rondely pozostávali z valov alebo len z drevených palisád.

Rondely obvykle stavali na vrchoch kopcov, teda na miestach zdanlivo dotýkajúcich sa oblohy, s dobrým výhľadom na okolitú krajinu. Stavby mali zvyčajne priemer 30 až 210 metrov, no zo štatistického hľadiska dosahovali najčastejšie priečne rozmery 55 až 97 metrov.

Slovenský archeológ Juraj Pavúk a jeho spolupracovník astronóm Vladimír Karlovský sú presvedčení, že pravdepodobne išlo o symbolické objekty, kde prebiehali rôzne rituály, a mali aj významnú astronomickú úlohu. Ich spojitosť s kultovými obradmi predpokladá i slovenský historik Michal Habaj či český archeológ Vladimír Podborský, ktorý v publikácii Praveká sociokultová architektúra na Morave uviedol: „Ich hlavným účelom bolo jednak slúžiť ľuďom, ale nie ako miesto pre bežný život, ale pre život duchovný, a prípadne aj ako miesto s vplyvom na rozhodovanie o ich činnosti.“ Podborský pripisuje rondelom, ktoré sa našli na území Moravy, Čiech, Rakúska, Nemecka, Slovenska, Maďarska, ako aj Anglicka vysokú dôležitosť. Považuje ich za prejavy spoločnej a jednotnej tendencie Praeurópanov budovať základné prvky civilizácie a jej dlhodobej kontinuity na základe spoločného psychologického substrátu ľudstva.

Podobne uvažoval o rondeloch ako o kultových objektoch aj slovenský archeológ Stanislav Šiška v štúdii Výšinné sídliská bukovohorskej kultúry na Slovensku. Popri spomenutej sakrálnej alebo kultovej, resp. sociokultovej funkcii však Podborský, ktorý tieto stavby označuje ako posvätné okrsky, prisudzuje rondelom aj potenciálnu astronomickú funkciu. Teóriu o astronomickej funkcii rondelov prezentuje aj Pavúk a Karlovský v práci Astronomická orientácia rondelov lengyelskej kultúry. Podľa nich hovorí v prospech uvedenej hypotézy presná orientácia brán na svetové strany, resp. na miesta východu alebo západu Mesiaca na horizonte. Mesiac pomáhal pravekému človeku pri orientácii v čase a jeho fascinujúce premeny mohli uchvátiť vtedajších ľudí natoľko, že ho považovali za božstvo. Preto Pavúk a Karlovský pridávajú k astronomickej funkcii rondelov i funkciu sakrálnu.

Hypotéze o náboženskom poslaní rondelov nahrávajú aj objavy jám a pecí vo vnútornom areáli niektorých rondelov. Tie mohli byť nápomocné pri obetných obradoch, ako aj pri uskladňovaní a spracovaní potravy. Inou možnosťou je, že rondely predstavovali akési symboly – možno symbol božstva, cyklickosti času alebo dokonca kolobehu znovuzrodenia, ktorý naši predkovia mohli pozorovať v prírode, keď hľadeli na to, ako sa vyschnutá tráva po krutej zime na jar zakaždým rodí znova a znova. Symbol kruhu je predsa dôležitý v rôznych kultúrach od Ázie cez Európu až po Oceániu.

Okrem toho pripadá do úvahy možnosť, že išlo o súčasť osídlených komplexov. Rondely by v tomto prípade predstavovali sociálno-náboženskú časť sídel, ktorých súčasťou bola aj obytná a pohrebná časť. V mnohých prípadoch sa totiž pri rondeloch (za hranicou najširšej z priekop) našli obytné stavby, zväčša veľké kolové domy.

AUTOR: Pavol Ičo