Genocída je trestný čin proti ľudskosti, páchaný v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu. Pojem „genocída“ prvýkrát použil právnik Raphael Lemkin v roku 1944. Za genocídu sa požaduje napr. holokaust, masové vraždenie židov a osôb za židov označených v rokoch 1933 – 1945. To však neznamená, že do tej doby sa žiadne genocídy neodohrali.
Podľa OSN je genocída definovaná: vraždením členov určitej skupiny, spôsobením vážnej fyzickej či psychickej ujmy členom skupiny, úmyselným vnútením takých životných podmienok, ktoré povedú k čiastočnému alebo úplnému zničeniu skupiny, zavedením opatrení určených na zamedzenie pôrodov v rámci skupiny a núteným odovzdávaním detí skupiny iným skupinám.
V roku 1996 vypracoval americký profesor a zakladateľ Genocide Watch Gregory H. Stanton štúdiu 8 štádií genocídy. Ponúka v nej pomerne presný popis toho, ako sa genocída nenápadne začína, ako postupuje a ako sa končí. Túto klasifikáciu v roku 2013 rozšíril o dve ďalšie štádiá. Jednotlivé štádia nemusia nasledovať presne v tomto poradí, ale záver je vždy rovnako desivý. Šíritelia nenávisti tieto procesy veľmi dobre poznajú, oni si uvedomujú ako fungujú jednotlivé druhy manipulácie a vedia, že od určitej fázy ide o nezvratný proces. Preto je našou povinnosťou tieto kroky poznať a aktívne sa brániť proti tomu, kto by podobné procesy spustil.
10 krokov ku genocíde
1. Klasifikácia
Spoločnosť sa začína rozdeľovať na „my“ a „oni“. Pomocou stereotypov a predsudkov je definovaná skupina ľudí, ktorá sa považuje za inú ako väčšina. Ľuďom z tejto skupiny je upieraná individualita, osobné črty, schopnosť slobodnej voľby a individuálnej zodpovednosti, ich identita určuje príslušnosť k skupine. (Príklad rozdelenia: dobrý/zlý, očkovaný/neočkovaný, zodpovedný/nezodpovedný). Prvý bod je kľúčový. Ak sa nepodarí, nedôjde k ďalším bodom.
2. Symbolizácia
Jedná sa o označenie ľudí, vizuálny prejav nenávisti. Definovanej skupine sú pripisované „typické“ znaky, ktoré sú čoskoro nahradené symbolmi. Židovská hviezda označuje „rasovo nežiaduceho“ jedinca, hákovým kríž je symbol nacistického Nemecka, moslimky sú zahalené od hlavy po päty, polmesiac symbolizuje islam a podobne.
3. Diskriminácia
Dominantná skupina popiera občianske práva identifikovanej skupine. Nastáva diskriminácia. Napr. zákony v roku 1935 odobrali Židom ich občianstvo.
4. Dehumanizácia
Ľuďom z vybranej skupiny je upieraná ich individuálna identita, ľudská tvár, postavenie človeka. Prestávajú byť považovaní za ľudí. Začína sa o nich hovoriť ako o obťažujúcom hmyze, o potkanoch, šváboch, škodcoch.
5. Organizácia
Genocídy sa vždy plánujú. Dochádza k organizácii štátnej moci, vojakov, silových zložiek. Režimy často trénujú tých, ktorí budú neskôr zabíjať. Hovorí sa o deratizácii, či likvidácii hávede či už otvorene, pomocou štátnych úradov a politických strán, alebo prostredníctvom štátom podporovaných milícií a extrémistických hnutí.
6. Polarizácia
Štát a jeho mocenskej štruktúry rozpútajú nenávistnú propagandu voči danej skupine. Často v skutočnosti iba využívajú genocídne nálady v spoločnosti pre vlastné ciele. Masívne mediálne úsilie vysvetľuje, že nastáva stret dobra so zlom, nášho sveta so svetom tých, ktorí nie sú ako my. Protestné hlasy sú umlčanie a trestané a tak väčšina obyvateľov preberá propagandistické tvrdenia za vlastné.
7. Príprava
Páchatelia pripravujú genocídu. Často je používaný výraz: „konečné riešenie“. Príslušníci skupiny, ktorej eliminácia je požadovaná propagandou, sú postupne oddelení od ostatnej populácie. Dochádza k prepúšťaniu z práce, vylučovaniu zo škôl či zriaďovaniu oddelených tried, deportáciám či internácii. Pristupuje sa k ľahko rozpoznatelnému označeniu príslušníkov týchto skupín: záznamom do preukazov totožnosti alebo cestovných pasov, doplnkom odevu. Členovia týchto skupín obetí sú nútení nosiť identifikačné symboly na odeve. Keď sa začne bod 7, už sa nedá genocída zvrátiť.
8. Prenasledovanie
Obete sú rozdelené do get, deportované do koncentračných táborov alebo uväznené v regióne postihnutom hladomorom. Úmyselne im chýbajú zdroje ako voda alebo potraviny, aby ich pomaly zničili. Ich majetok je často vyvlastnený. Programy sa implementujú tak, aby sa zabránilo rozmnožovaniu nútenou sterilizáciou alebo potratmi. Deti sú násilím odobraté rodičom. Základné ľudské práva skupiny obetí sú systematicky zneužívané zabíjaním, mučením a násilným vysídľovaním. Začínajú sa genocídne masakry.
9. Vyhladenie
Eliminácia danej skupiny. Keďže skupina sa už nepovažuje za ľudí, začína sa s masovým zabíjaním, ktoré sa legálne nazýva vyhladzovanie, nie vražda. Vrahovia neveria, že ich obete sú ľudské bytosti, nakoľko im bola v bode 4 odobratá ľudská identita. Násilie, vraždenie, znásilňovanie je súčasťou genocídy.
10. Popretie
Páchatelia genocídy alebo neskoršie generácie vykopávajú masové hroby, spaľujú telá, pokúšajú sa zakryť dôkazy a zastrašiť svedkov. Odmietajú, že by spáchali akékoľvek zločiny a často obviňujú obete z toho, čo sa stalo. Blokujú vyšetrovanie zločinov, mnohí utečú do exilu. Tam zostanú beztrestne žiť. Tvrdia, že konali v záujme vyššieho cieľa.
Zdroje:
1./ STUPNĚ NENÁVISTI, https://www.moderni-dejiny.cz/, 29.8.2019
2./ Desať fáz genocídy, Dr. Gregory H. Stanton, genocidewatch.net, 2016
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected]