Dňa 14. 4. 2021 vošla do súdnej siene sudcu Okresného súdu Zvolen Dalibora Miľana predsedníčka okresného súdu JUDr. Mariana Philadelphyová a prikázala mu nasadiť si respirátor na dýchacie cesty. Keď sudca odmietol splniť príkaz, predsedníčka súdu privolala políciu a dala sudcu vykázať z budovy súdu.

Sudca podal sťažnosť na Súdnu radu Slovenskej republiky. Navrhol disciplinárne potrestanie predsedníčky súdu. Súdna rada SR zasadla 20. apríla 2021. Uzniesla sa, že vinníkom je sudca Miľan a predsedníčka súdu od neho oprávnene požadovala splnenie zákonnej povinnosti prekrytia dýchacích ciest.

Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky Ján Mazák podal proti sudcovi Okresného súdu Zvolen Daliborovi Miľanovi návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu. Dôvodom je nedodržiavanie protiepidemických opatrení počas pojednávaní.

Neobmedzujme sa zákonmi

„Sudca Dalibor Miľan sa dlhodobo, najmenej od 1. januára 2021, odmieta podrobiť bez právom uznaných dôvodov protiepidemickým opatreniam proti Covid-19. Od marca 2021 do 31. mája 2021 viacnásobne odmietol pojednávať,“ uviedla údna rada na úvod. Sudca podľa nej nerešpektoval príkazy predsedníčky OS Zvolen. „Napokon na pojednávaní konanom 31. mája 2021 jej uložil poriadkovú pokutu 300 eur za to, že ho žiadala, aby pojednával s použitím prostriedkov na prekrytie dýchacích ciest. V tomto konaní pokračoval napriek trom zákrokom príslušníkov Policajného zboru v marci a v máji 2021, ktorým dokonca na pojednávaní konanom 31. mája 2021 uložil za výkon ich policajnej právomoci poriadkové pokuty vo výške 66 eur,“ dodáva Súdna rada.

Na prvý, laický pohľad dôvodný a spravodlivý návrh. Lenže zákon je o inom. „Osoba nenakazená koronavírusom nemá právnu povinnosť nosiť rúško. Uloženú pokutu nemusí zaplatiť. Nútenie zdravého človeka používať rúško je zjavne mučením, ktoré je zakázané článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,“ namietol bývalý predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ktorý podal trestné oznámenie na hlavného hygienika SR, lebo ten podľa neho zneužíva právomoc verejného činiteľa, ubližuje ľuďom na zdraví a poškodzuje cudzie práva.

Ako je to na Slovensku obvyklé, keď niekto začne hovoriť o trestnej zodpovednosti člena vládnej koalície, či už s funkciou vo vláde SR alebo v parlamente, nezačul to nikto. Zvlášť nie v súdnej rade. Harabinov hlas zostal hlasom volajúceho na púšti. Hoci mediálna karavána nešla príliš ďaleko od miesta, na ktorom Harabin volal.

Objav súdnej rady

Právna zodpovednosť v každej forme sa vždy a výlučne zakladá na porušení právnej povinnosti. Výslovne uloženej zákonom, nie dotvorenej odvážnym výkladom ktoréhokoľvek významného muža vo funkcii. Súdna rada SR nasledovala želanie svojho predsedu a vyhodnotila správanie sudcu Miľana ako porušenie povinnosti uloženej zákonom. Ktorým? Súdna rada neuviedla.

Povinnosť prekrytia dýchacích ciest v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje.

Za účelom ochrany verejného zdravia sú povinnosti, ktoré určuje § 48 ods. 4 písm. r) Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane verejného zdravia. Ani pri najdôkladnejšom štúdiu v ňom nemožno nájsť povinnosť prekryť si dýchacie cesty. Rúškom, šálom, dlaňou. Ničím.

Do hry by sa mohol dostať aj Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ten ukladá zamestnancom povinnosť používať určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky (§ 12 ods. 2 písmeno f/).

Advokátka Krajníková o tom všetkom uviedla: „Predsedníčka súdu nemôže po sudcovi vyžadovať podmienky, ktoré neurčuje zákon, a pre ich neplnenie nemôže zasahovať do výkonu jeho činnosti, vrátane nátlaku na opustenie budovy súdu. Inak sa sama dopúšťa nezákonnej činnosti, konkrétne zneužívania právomoci verejného činiteľa, nátlaku a iné. Svojím konaním zneužila políciu SR na osobný účel a zasiahla do základných práv sudcu a účastníkov zmareného konania na prístup k súdom. Právny stav stojí opačne, než to poníma súdna rada, a teda je to zamestnávateľ, v danom prípade predseda súdu, ktorý porušil čl. 36 ods. 1 písm. b), c) Ústavy SR a Zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby biologické faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Je povinný zabezpečiť zdravé pracovné podmienky a prostredie, vrátane nekladenia prekážok na biologické a fyziologické potreby zamestnanca. Dýchanie je biologická potreba človeka, ktorá stojí na prvej priorite jeho potrieb, túto notoricky známu skutočnosť netreba dokazovať, pretože nedostatok riadneho prísunu kyslíka a nemožnosť riadneho vydychovania oxidu uhličitého vyvoláva psychické a fyzické ťažkosti ako úzkosť, nevoľnosť, zníženú pozornosť a koncentráciu, bolesť hlavy, závraty a pod., čo môže byť v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Požiadavka zamestnávateľa na prekrývanie dýchacích ciest zamestnanca mimo použitia ochranných pracovných prostriedkov (ktoré majú osobitnú právnu úpravu a podmienky) je spôsobilá ohroziť jeho zdravie a život a je napr. legitímnym dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca podľa § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Vychádzajúc z biologickej premisy voľného dýchania a vydychovania splodín do exteriéru (mimo organizmu) je zvrátené, aby zamestnanec (alebo akákoľvek iná osoba) mal dokazovať, že nútené obmedzenie dýchania mu spôsobuje fyziologické ťažkosti. Sudca Miľan legitímne argumentoval vzájomne súvisiacim argumentom, že neexistuje zákonná povinnosť prekrytia dýchacích ciest, a zároveň (pre prípad dobrovoľného použitia) mu prekrytie dýchacích ciest spôsobuje zdravotné ťažkosti (teda utrpenie).“

AUTOR: doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc.