V súčasnosti sa k téme očkovania vyjadruje každý – od epidemiológov, virológov, imunológov až po radových lekárov, politikov, umelcov… Kde-kto sa hrá na odborníka, a bokom neostávajú ani cirkevní hodnostári. Ako medzi všetkými, ani názory predstaviteľov cirkvi na očkovanie nie sú zďaleka jednotné.

Zástancovia očkovania

Najznámejším a z hľadiska katolíckej cirkevnej hierarchie najvýznamnejším zástancom očkovania je pápež František. Ten sa dal zaočkovať prvou dávkou vakcíny proti Covid-19 ešte v januári tohto roku a v auguste sa stal tvárou očkovacej kampane americkej neziskovej organizácie Ad Council s názvom Je to na tebe. V úvode svojho videoposolstva vyhlásil: „Vďaka Božej milosti a práci mnohých ľudí teraz máme vakcíny na ochranu proti Covid-19.“ A okrem toho zdôraznil: „Byť zaočkovaný vakcínami, ktoré sú schválené kompetentnými orgánmi, je činom lásky. A prispieť k tomu, aby väčšina ľudí bola zaočkovaná, je činom lásky. Lásky k sebe samému, lásky k svojej rodine a priateľom a lásky ku všetkým ľuďom.“

Pápež sa zviditeľnil aj v súvislosti s podmienkami účasti na stretnutí s ním, keď hrozilo, že sa k nemu dostanú len zaočkovaní. Pod tlakom výzev niektorých biskupov a politikov sa však táto podmienka zmenila a dostali sa k nemu aj osoby testované na koronavírus a tí, ktorí prekonali ochorenie v posledných 180 dňoch.

Podľa pápežovho vzoru sa dali zaočkovať mnohí slovenskí predstavitelia cirkvi, ako napríklad rímskokatolícky biskup Róbert Bezák a gréckokatolícky arcibiskup Košickej eparchie Cyril Vasiľ, ktorý dokonca požiadal o vakcínu po uplynutí 180 dní od prekonania Covid-19. Očkovanie podporila aj Konferencia biskupov Slovenska. Organizácia vo svojom stanovisku z decembra 2020 pripomenula, že život a telesné zdravie sú vzácne Božie dary, o ktoré sa máme „rozumne starať a brať pritom do úvahy potreby iných a spoločné dobro“.

Vo vzťahu k pochybnostiam o etickosti vývoja a prípravy niektorých vakcín, spojené s použitím bunkových línií, ktoré majú pôvod vo fetálnych tkanivách odobratých z potratených plodov v 60., 70. a 80. rokoch 20. storočia, KBS poukázala na vyjadrenia Pápežskej akadémie pre život z rokov 2005 a 2017 a Kongregácie pre náuku viery z roku 2008, ktoré „jasne rozlišujú medzi morálnou zodpovednosťou výrobcov a vedcov používajúcich morálne problematický biologický materiál a morálnou zodpovednosťou prijímateľov konkrétnych vakcín a liekov“. Podľa týchto dokumentov je v podstate v poriadku dať sa zaočkovať aj takouto problematickou vakcínou, ak nie sú k dispozícii iné, eticky úplne bezproblémové vakcíny, a existuje závažné zdravotné nebezpečenstvo.

Podobný názor zastáva aj Konferencia katolíckych biskupov USA, Konferencia biskupov Anglicka a Walesu i Komisia biskupských konferencií Európskej únie. Uvedené stanovisko slovenskí biskupi z KBS navyše potvrdili aj na stretnutí v Bratislave dňa 23. júna 2021.

Ďalším významným podporovateľom očkovania na Slovensku je košický arcibiskup, metropolita Bernard Bober, ktorý na augustovom stretnutí s ministerstvom školstva Branislavom Gröhlingom na margo svojej podpory kampane Za otvorené školy, zdôrazňujúcej dôležitosť a potrebu očkovania, povedal: „Ako veriaci ľudia máme morálnu povinnosť využiť dostupné prostriedky vrátane očkovania, aby sme ochránili seba, deti a druhých. Žiaci a študenti majú právo napredovať vo vzdelávaní v prostredí, kde sa budú cítiť bezpečne. Dúfam, že katolícke školy budú dobrým príkladom.“

Rovnako podporuje očkovanie aj evanjelická cirkev a. v. Biskup Východného dištriktu ECAV Peter Mihoč označil očkovanie za spôsob zodpovednosti aj za životy mladej generácie a východisko z pandemickej situácie. Na stranu očkovania sa pridala aj pravoslávna cirkev v Grécku. Tá dokonca poskytla priestranstvá pred kostolmi, kde mobilné zdravotnícke jednotky podávali vakcíny.

Spomedzi iných zástancov očkovania si zaslúži pozornosť napríklad aj Mark Seitz, biskup z El Pasa v západnom Texase, ktorý všetkým pracovníkom svojej diecézy nariadil, aby sa dali zaočkovať.

Trochu miernejší postoj k problematike vakcinácie prezentoval arcibiskup austrálskeho Sydney Anthony Fisher, ktorý v komentári z 24. augusta 2020, publikovanom v časopise The Catholic Weekly, vyzval austrálsku vládu, aby sprístupnila eticky nekontroverznú alternatívu vakcíny.

Reagoval tak na plány austrálskej vlády očkovať vakcínou AstraZeneca, ktorú tam napokon odobrili vo februári tohto roku. Fisher však v spomenutom článku zároveň podotkol, že je silným zástancom očkovaní, a nie iba proti Covid-19, ak sú bezpečné a získané eticky.

Britskí biskupi Paul Mason a John Sherrington zasa koncom júla 2020 zľahčili problematiku vývoja a produkcie vakcín spájaných s použitím tkanív z potratených plodov tvrdením, že výsostná dôležitosť zdravia dieťaťa a iných zraniteľných osôb ospravedlňuje aj aplikáciu takýchto vakcín. Súčasne však vyjadrili nádej, že je možné aj etické získavanie vakcíny proti Covid-19.

Podávanie a výrobu vakcín okrem toho schvaľuje aj predseda Pápežskej akadémie pre život Vincenzo Paglia, ktorý v tejto súvislosti upozorňuje napríklad na Nótu o morálnosti použitia niektorých vakcín proti Covid-19 z decembra 2020. Tento dokument Kongregácie pre náuku viery, schválený najvyšším veľknazom Františkom, akceptuje použitie vakcíny proti Covid- 19, pri ktorej sa použili bunkové línie z umelo potratených plodov v ich výskumnom a výrobnom procese, ak nie sú k dispozícii eticky vyhovujúce vakcíny proti Covid-19 (napríklad v krajinách, kde lekári a pacienti nemajú k dispozícii vakcíny bez etických problémov, ich distribúciu sťažujú osobitné podmienky skladovania a prepravy alebo sa v tej istej krajine distribuujú rozličné typy vakcíny, ale zo strany zdravotníckych autorít sa občanom nedovoľuje vybrať si vakcínu, ktorou sa dajú zaočkovať).

Nóta obsahuje aj morálny imperatív pre farmaceutický priemysel, vlády a medzinárodné organizácie, aby garantovali, že vakcíny, účinné a bezpečné zo zdravotného hľadiska, ako aj eticky prijateľné, budú dostupné aj pre najchudobnejšie krajiny, a to spôsobom, ktorý nie je pre ne príliš nákladný. Súčasťou dokumentu je aj veta: „Vakcinácia nie je spravidla morálnou povinnosťou, a preto musí byť dobrovoľná,“ na ktorú sa, paradoxne, odvolávajú kresťanské inštitúcie, ako napríklad americké Národné katolícke bioetické centrum, pri argumentácii v prospech schvaľovania výhrad svedomia pre katolíkov vo veci očkovania proti koronavírusu. Zástancovia očkovania sa však často odvolávajú predovšetkým na spoločenskú zodpovednosť jednotlivca a jeho povinnosť chrániť druhých. Preto sú aj proti odmietaniu očkovania z náboženských dôvodov.

AUTOR: Pavol Ičo