Dnes sme svedkami zaujímavého vývoja. Jednak sa objavujú rôzne takzvané konšpiračné teórie o depopulačných projektoch, o tom, ako aj samotná pandémia je súčasťou depopulačného projektu. A na druhej strane SA ZASE objavujú úvahy o tom, že pandémia je prirodzený proces, dá sa vzhľadom na skúsenosti s Covid-19 a SARS v roku 2004, 2014 a podobne očakávať.

A teda ide o obvyklú pandémiu väčšieho rozsahu. S tým súvisí aj ďalšia sústava rôznych názorov a diskusií, ktoré pochádzajú od prvej správy Rímskeho klubu v roku 1972. Tá hovorila o limitoch rastu; až po poslednú správu Rímskeho klubu, ktorá tvrdí, že môžeme zachovať trvale udržateľný ekonomický rast. K tomu sa pripájajú aj úvahy o tom, že ľudské a prírodné zdroje sú obmedzené, a teda nekonečné zväčšovanie spotreby a všetkého ostatného prirodzene narazí na hranice ľudských a prírodných možností.

Teórie v. realita

Existujú teórie, ktoré hovoria o tom, že budeme čerpať suroviny na asteroidoch, na Marse, Mesiaci a podobne, a tým budeme pokračovať vo svojom koristníckom prístupe k vlastnému prírodnému prostrediu. Na druhej strane sa objavujú diskusie o tom, čo dosiahne ľudstvo tým, že jeho počet bude narastať? Sú úvahy, ktoré hovoria o tom, že ak by sme prešli na vegetariánsky spôsob stravy, planéta môže uživiť aj 30 miliárd obyvateľov. Ako keby jedinou náplňou ľudského života bolo získať dostatok potravy, a nehovorili sme o tom všetkom ostatnom, čo napĺňa ľudský život. Ak veľmi rýchly, exponenciálny nárast obyvateľstva planéty existuje, nedochádza k porušeniu diverzity rôznych druhov na planéte? Nedochádza k extrémnemu nárastu určitého jedného druhu, ktorý pôsobí deštrukčne na všetky ostatné druhy na planéte, na jej diverzitu, rôznorodosť rastlinnej a živočíšnej ríše a ohrozením žiaducej a nutnej miery diverzity ohrozuje celú planétu? Ak totiž hodnotíme doterajšie vymierania, boli spôsobené nielen tým, že došlo k zmene atmosféry po sopečných výbuchoch, ale vo väčšine prípadov vidíme ešte fenomén diverzity. Ak diverzita rastlinnej alebo živočíšnej ríše klesne pod určitú kritickú hranicu, čo je sprevádzané nárastom jedného dominantného druhu, dochádza ku globálnemu vymieraniu, pri ktorom zahynie 80 až 90 % živočíchov a 80 až 90 % rastlinných druhov. Prípad dinosaurov nesúvisí len s meteoritom, ktorý dopadol na povrch planéty, pretože aj v tomto prípade sa vedecké názory rozchádzajú. Sú názory, ktoré hovoria, že dinosaury vymierali 18 miliónov rokov. Čiže to nebolo náhle vyhladenie dopadom asteroidu, ktorý dopadol na Yucatánsky polostrov. Aj keď vrstva irídia viazaného na toto obdobie je extrémne vysoká, a tým sa potvrdil dopad asteroidu na planétu Zem. Zároveň existujú vnútorné rozpory, ktoré hovoria o tom, že každé globálne vymieranie, napríklad aj to pred 260 miliónmi rokov, bolo spôsobené zmenou teploty, hydrologických pomerov, obrovským nárastom živín v stojatých vodách. To viedlo k vytvoreniu obrovského množstva siníc. Sinice začali produkovať metán, došlo k výraznému otepleniu planéty, voda bola toxická a veľká časť živočíchov a rastlinnej ríše vymrela. Máme teda prírodné príčiny, ale aj príčiny, ktoré súvisia s poklesom diverzity v rámci jednotlivých druhov na planéte. V súčasnosti vidíme extrémne ohrozovanie povrchu planéty. Ak boli kľúčovým faktorom emisie, dnes už začíname pripúšťať, že je to veľký vplyv napríklad odlesňovania, ktoré ničí biodiverzitu na povrchu pôdy, spôsobuje výraznú vzdušnú eróziu, odnášanie spraše do oceánov. A napríklad samotná EÚ stráca ročne viac ako miliardu ton spraše. Jeden centimeter spraše sa prirodzeným spôsobom vytvára 8 až 10000 rokov. Samotné straty spraše vedú k tomu, že zostáva iba jalová pôda, na ktorej nič nevyrastie, aj keby bolo dostatok vlahy. Potrvá tisíce rokov, než sa znova obnoví plodivá schopnosť pôdy. V Indii vďaka zelenej revolúcii dosiahli zahnanie hladu, vypestujú dosť potravín, ale cenou za to je totálna devastácia pôdy chemickými látkami. A to síce vedie k produkcii potravín, ale tie spúšťajú onkologické, kardiovaskulárne problémy, ktoré devastujú stále väčšiu časť indickej populácie. Použitie geneticky modifikovanej ryže malo vyriešiť problém s hladom v Ázii, ale daňou za to bolo rozvinutie takzvanej hrdzavej ryže, ktorá spôsobuje výrazné problémy so zrakom vedúce až k slepote. Akoby príroda požadovala dodržiavanie diverzity a dynamickej rovnováhy medzi jednotlivými druhmi existujúcimi na planéte, a to bez akéhokoľvek ohľadu na elity a snahy depopulácie či podpory populácie.

Samotné prírodné prostredie prechádza cyklickými zmenami. Väčšina výskumov o slnečných aktivitách potvrdila slnečný cyklus v intervale 11 alebo 61 rokov s tým, že vrchol slnečnej aktivity sa očakáva v rokoch 2023 – 2024. Keďže podľa všetkých meraní je súčasná slnečná aktivita najväčšia za celú dobu výskumov a meraní, je sprevádzaná produkovaním obrovských koronárnych výbojov, ktoré môžu zasiahnuť aj planétu Zem. Znamená to, že v relatívne blízkej budúcnosti dôjde k výraznému ohrozeniu veľkej časti planéty z hľadiska elektromagnetického ochranného štítu, van Allenových pásov, a možnosti prístupu vysoko energetických častí na povrch planéty.

Kým doterajšie koncepcie ukazovali, že pohyb magnetického pólu je skôr driftujúci, čiže sa pohybuje o 780 km oproti pôvodnému položeniu tohto pólu, ale potom sa vracia späť. Posledné výskumy ukazujú, že súčasný pohyb magnetických pólov nie je driftujúci, ale vedie k postupnému prepólovaniu, aj keď toto prepólovanie sa deje väčšinou v rámci 11 až 21000 rokov. Prepólovanie, ktoré sa uskutočnilo v Grónsku a v Južnej Amerike, sprevádzala strata magnetického štítu, strata van Allenových pásov, zasahovanie planéty vysokoenergetickými časticami v rámci slnečného vetra, ale aj z centra Galaxie. A napriek pôvodným úvahám sa dĺžka absencie elektromagnetického ochranného štítu odhaduje na obdobie troch až šiestich mesiacov. Logickým dôsledkom je deštrukcia komunikačných systémov, mobilnej komunikácie, internetových, energetických sietí a všetkého, čo je závislé od elektrickej energie.

Toto dokazuje významný vplyv prírodných zmien na podmienky ľudskej spoločnosti. Pridajme k tomu výskumy o takzvaných hlboko morských riekach. Sladká voda z roztápajúcich sa grónskych ľadovcov klesá na dno, pohybuje sa po dne ako samostatná rieka, nemieša sa s okolitou vodou. A keďže sa pohybuje pomaly, zhruba o 40 rokov sa objaví pri pobreží Kanady a regionálne zvýši teplotu o 10 až 12 stupňov už kvôli výmene energie, ktorú nesie. A to ešte nehovoríme o ďalších objavoch oceánológie, ako napríklad otázka morských prúdov, ktoré sa pri poslednom ukončení ľadovej doby pred 14200 rokmi zmenili. Rýchlosť zmeny trvala sto rokov, ale návrat do pôvodného stavu viac ako 6000. Mnohé oblasti sa dnes menia, púšte na bahnité oblasti, bahnité oblasti na púšte. Dochádza k zmene hydrogeologických pomerov a k zásadnej zmene v rámci bezpečnostného protokolu planéty, objem vody je konštantný, ale mení sa jej skupenstvo. Takisto sa mení pomer súše a vody. Ak sa v priebehu sto rokov hladina oceánov vzhľadom na roztápanie ľadovcov zvýši o dva metre, štúdie ukazujú, že pred 14000 rokmi na konci ľadovej doby bola hladina oceánov o 130 až 140 metrov nižšie a mnohé oblasti, ktoré sú dnes zaplavené vodou, boli v skutočnosti súšou. Proces geologických a klimatických zmien je podstatne rýchlejší, ako sme uvažovali. Čierne more vzniklo pred 8000 rokmi a jeho „napustenie“ trvalo zhruba 80 až 100 rokov. Dnes vybuchujú sopky na Islande, v južnom Taliansku, Južnej Amerike, v Tichom oceáne. Ako keby dochádzalo k aktivácii ohnivého kruhu.

AUTOR: Peter Staněk