Náhle nepokoje v rozľahlej a na strategické suroviny bohatej stredoázijskej krajine, ktorá do roku 2050 prenajíma Rusku kozmodróm Bajkonur, sa podarilo rýchlo uhasiť. O čo vlastne išlo, na to existuje niekoľko pohľadov. Zaujímavé sú tiež aktivity Američanmi sponzorovaného virologického Centrálneho referenčného laboratória v Alma-Ate a tiež plynovo-politické konexie siahajúce do USA, Ukrajiny a Číny.
Názov najväčšieho stredoázijskeho a 9. najväčšieho štátu na svete pochádza zo staroturkického slova kazák (slobodný), odkazujúceho na nomádstvo. Prípona iránskeho pôvodu -stan znamená krajinu či región. Preto Kazachstan možno preložiť ako krajina slobodných ľudí. Kazák sa v roku 1936 pozmenil na kazacha, aby sa nezamieňala tamojšia trieda správcov (kozákov) s ostatnými obyvateľmi.
Územie Kazachstanu bolo osídlené už veľmi dávno. Z tureckých a mongolských kmeňov sa v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kočovné kazašské občiny a rody sa zoskupili do troch hôrd (žuzov). Najstarší a časť stredného žuzu boli v roku 1723 porazené nájazdom Džungárov. Najmladší žuz (medzi Mugodžarmi a Volgou) a ostatok stredného (Kazašská plošina) sa dobrovoľne pripojili k Rusku. Do polovice 19. storočia sa pod ruskú správu dostal aj zvyšok Kazachstanu. Rusi osídľovali Kazachstan pri Urale už od 16. storočia. Z nich sa sformovali tak ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku kozáci, ktorých cár poveril strážením a kolonizáciou Kazachstanu. Na hlavných trasách kozákov vznikali opevnené body, aj bývalé hlavné mesto Alma-Ata. Kazachov postupne vytláčali do oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, či roľnícky spôsob života.
Väčšina obyvateľov sa živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom, na Altaji ťažili meď a zlato. V roku 1936 sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po vyhlásení nezávislosti roku 1991 utieklo z krajiny mnoho obyvateľov ruskej národnosti pre pocit diskriminácie. Prvým prezidentom krajiny bol Nursultan A. Nazarbajev, predtým prvý tajomník Komunistickej strany Kazachstanu. Dňa 15. marca 2019 oznámil svoju rezignáciu. Od 20. marca 2019 ho nahradil predseda Senátu Kasym-Žomart Tokajev. Na počesť Nazarbajeva premenovali hlavné mesto krajiny Astana na Nursultan.

Novoročná plynová rozbuška
Protesty proti zdvojnásobeniu cien skvapalneného ropného plynu (LPG) vo viacerých kazašských mestách vypukli 2. januára. Zdraženie zasiahlo státisíce ľudí, pretože naň v Kazachstane jazdí takmer polovica áut. Ministerstvo energetiky to zdôvodnilo tým, že od 1. januára sú ceny určené elektronickou ponukou a dopytom. Prezident Tokajev nariadil vytvorenie komisie a 4. januára bol pripravený splniť hlavnú požiadavku protestujúcich, teda znížiť cenu plynu. Protesty medzitým prerástli do masových nepokojov a útokov na vládne objekty. V Alma-Ate sa 4. januára večer demonštranti dostali do zrážok s bezpečnostnými silami, ktoré použili plyn a omračujúce granáty. Tokajev vyzval ľudí, aby nepodliehali provokáciám s tým, že vláda nepadne, ale krajina potrebuje vzájomnú dôveru a dialóg, nie konflikt. Neskôr vyhlásil do 19. januára výnimočný stav v Alma-Ate a v regióne Mangistau. Dňa 5. januára prijal demisiu vlády premiéra Askara Mamina. Jeho právomoci do vytvorenia nového kabinetu vykonával podpredseda vlády Alichan Smajlov. Prezident sa po demisii vlády ujal vedenia Rady ministrov, čo je najvyšší kazašský exekutívny orgán vlády. Požiadal tiež o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá následne nasadila v Kazachstane mierové sily.

Pri nepokojoch prišlo v Alma-Ate o život najmenej 18 príslušníkov poriadkových síl, ďalších 748 utrpelo zranenie. Polícia pri potláčaní nepokojov v meste zadržala asi 2000 ľudí. Hovorkyňa almaatskej polície spomenula likvidáciu desiatok ľudí útočiacich na vládne budovy vrátane budovy miestneho policajného oddelenia. Zranenia utrpelo vyše tisíc osôb, takmer 400 museli hospitalizovať.
Politológ a turkológ Vladimir Avatkov zdôraznil, že dianie v Kazachstane mu pripomína udalosti odohrávajúce sa od leta 2020 v Bielorusku, pričom dôvody nepokojov sú rôzne, rukopis je však podobný. Demonštranti stavajú stany, obhajujú zníženie cien všetkého tovaru a demisiu vlády. „V Bielorusku to nevyšlo, teraz Kazachstan? Je to logické – niekto chce podpáliť Strednú Áziu,“ napísal. Uviedol, že zavlečenie ruských a čínskych jednotiek do Kazachstanu je v prípade radikálneho vývoja nevyhnutné. „Áno, urobili sa chyby – v podobe prílišnej klanovosti, v podobe oddávania sa prozápadným náladám medzi bohatými vrstvami kazašskej spoločnosti, ako aj medzi vyspelou mládežou vo veľkých mestách a megamestách ako Alma-Ata a Nursultan. Za posledných tridsať rokov existuje aj zhovievavosť s protiruským nacionalizmom a napokon, iba polovica obyvateľov Kazachstanu sú v skutočnosti Kazachovia. Ale ani Rusi, ani predstavitelia iných národnostných menšín sa na týchto nepokojoch nezúčastňujú,“ uviedol politológ Sergej Markov.

Falošná kirgizská stopa?
Podľa ruskej GRU sa na uliciach Alma-Aty pohybujú bývalí bojovníci Islamského štátu, Al-Kaidy a Talibanu s tureckými pasmi. Z priznaní získaných pri výsluchu zadržaných vyplýva, že došlo k presunu militantov do Kazachstanu z Kirgizska, Tadžikistanu a Uzbekistanu. Jeden zo zbitých zadržaných v Alma-Ate povedal, že priletel z Kirgizska. Nejakí ľudia mu ponúkli účasť na zhromaždení za 200 dolárov a zaplatili let do Kazachstanu. Boli s ním ľudia z Uzbekistanu a Tadžikistanu. Keď to odvysielali v kazašskej televízii, ľudia v teroristovi spoznali džezového pianistu Vikrama Ruzachunova, ktorý v Kazachstane pravidelne vystupuje. Jeho príbuzní uviedli, že si kúpil letenku do Alma-Aty už 16. decembra, pretože sa tam chystal na koncert. „Neexistuje spôsob, ako by mohol byť Vikram Ruzachunov stíhaný ako terorista. Nemôžeme a nebudeme sedieť, keď obviňujú nášho občana, najmä zo zločinu terorizmu,“ odkázal šéf Štátneho výboru pre národnú bezpečnosť Kirgizskej republiky Kamčybek Tašiev. Noviny The Moscow Times informovali, že kazašská polícia v súvislosti s násilím zadržala najmenej päť ďalších Kirgizov. Incident naštrbil vzájomné vzťahy po tom, ako Kirgizsko vyslalo 150 vojakov, aby sa v Kazachstane pripojili k Ruskom vedeným mierotvorcom.

Laboratórium plné vírusov
Alternatívny pohľad na udalosti v Kazachstane priniesol server Aeronet. Zámienka pre vypuknutie nepokojov je vraj pre farebné revolúcie netypická. Povstania sa zúčastnila veľká časť etnických Rusov a pridali sa policajti a vojaci. Pri povstaní riadenom z cudziny by sa nepridávali.
Ešte nebolo rozhodnuté o mierovej misii a na letiskách v Rusku a Bielorusku už stáli pripravené transportné lietadlá. Všetko bolo na CSTO dohodnuté počas 4 hodín, vrátane zvolania mimoriadneho zasadania. V tej chvíli už však autobusy privážali vojakov na letiská v Moskve, Voroneži a Minsku s pristavenými transportnými lietadlami. Pre vstup cudzích vojsk musí byť dôvod (terorizmus a násilie v uliciach, zapaľovanie áut a budov atď.). Inak by nebolo možné vojensky intervenovať.
Ruskí výsadkári, ktorí v noci z 5. na 6. januára začali pristávať v Alma-Ate, zamierili k budove Centrálneho referenčného laboratória. A hneď 6. januára prišla informácia, že bývalý vládca Nazarbajev s rodinou odletel z krajiny. To, čo sa stalo v Kazachstane, je proces na prinútenie kazašskej vlády k ukončeniu partnerstva s EÚ a USA. Kazachstan produkuje 40 % ťažby uránu na svete. Ruský židovský kongres vidí v Kazachstane zlatú baňu. Je to len ďalšia bitka židov a Židov o zdroje, mieni Aeronet. Spomína aj ruského epidemiológa Gennadija Oniščenka, podľa ktorého sa dianie v Kazachstane točí práve okolo Centrálneho referenčného laboratória v Alma-Ate a dodáva, že Američania vlani spustili výskum bubonického moru zo stredovekej múmie.
Toto tvrdenie sa mi nepodarilo overiť, každopádne už v roku 2009 odborný časopis Remote Sensing of Environment publikoval článok The use of high-resolution remote sensing for plague surveillance in Kazakhstan a v roku 2012 v časopise Epidemics vyšiel článok Local persistence and extinction of plague in a metapopulation of great gerbil burrows, Kazakhstan o výskyte moru v populácii pieskomilov. No a napokon v apríli 2019 publikoval časopis Viruses článok Discovery and Characterization of Novel Bat Coronavirus Lineages from Kazakhstan. Vyzerá to, že v Centrálnom referenčnom laboratóriu majú celý arzenál mikrozabijakov, koronavírusov po mor.

Pjakinova šalamúnska odpoveď
V Otázkach a odpovediach V. V. Pjakina z 10. januára bol Kazachstan logicky hlavnou témou. V otázke zaznelo, že odborníci sa rozdelili do dvoch táborov. Jeden tvrdí, že v Kazachstane išlo o pokus o farebnú revolúciu, organizovanú najskôr Američanmi a druhý predpokladá, že je to hra, aby mohli spustiť čistku zradcov v Kazachstane a upevniť pozície Ruska pred jednaním o bezpečnostných zárukách s USA a NATO. „Tak čo je to?“ pýtal sa Sergej.
Valerij Viktorovič odpovedal, že ani jedno, ani druhé. Ide podľa neho o veľmi zložitý prepletenec rôznych procesov, ktoré navyše obsahujú aj vzájomne vložené procesy. Každý odborník tam bez problémov môže odhaliť stopy cudzích štátov, konkrétne Číny, USA a Turecka. Môže tam nájsť aj vnútropolitické záujmy. V angličtine existuje idióm prevrhnúť stôl. Presne to USA urobili v Kazachstane. K tamojším udalostiam došlo kvôli tomu, že USA dúfali, že presne to isté sa rozhorí v Rusku. Ale Rusi stihli doma vykonať čistku časti silovikov, zlikvidovali časť pripravených bojových skupín. V Kirgizsku v novembri 2021 zamedzili ozbrojenej destabilizácii. No v Kazachstane prakticky nič z toho nespravili.

„A teraz si predstavte tú situáciu, keď má Rusko začať vyjednávať s USA a v rovnakom čase vzplanie konflikt v Kirgizsku, Kazachstane aj v Rusku. Aj keby to bolo len lokálne, obmedzene, aj keby v Rusku boli len jednotlivé ohniská. Rusko by sa tak muselo sústrediť na svoje vnútorné problémy a nemohlo by pomôcť Kazachstanu a Kirgizsku. Takže odtiaľ by sa tie problémy rozšírili aj k nám. Dokážete si predstaviť, ako by to okamžite zmenilo vyjednávacie pozície? O čom chcete jednať? Aké od nás požadujete záruky, keď si sami nedokážete poradiť s terorom rôznych tých islamistov?“ vysvetlil Pjakin. Podotkol, že generál z kazašského rezortu vnútra sa 10. januára „zastrelil“ a plukovník Výboru štátnej bezpečnosti Kazachstanu skočil z okna. Naznačil, že išlo o zahladenie stôp.

Ukrajinsko-čínska spojka
Pre podozrenie z velezrady zatkli 5. januára 2022 v Kazachstane dvojnásobného expremiéra a bývalého šéfa kontrarozviedky Karima Masimova, ktorý stál na čele tajnej služby Výbor národnej bezpečnosti (KNB) od roku 2016. Bol blízkym spolupracovníkom exprezidenta Nazarbajeva. Ako zistili kazašskí aktivisti, Hunter Biden, ktorého otec bol viceprezident v Obamovej administratíve, dostával peniaze od kazašskej štátnej energetickej spoločnosti KazMunayGas, založenej kazašským štátnym holdingom spolu s ukrajinskou Burismou. V roku 2014 Burisma ako prvá súkromná ukrajinská firma začala v Kazachstane ťažiť ropu a plyn. Masimov sa s Bidenovcami aj osobne stretol, na fotografii je s nimi aj kazašský oligarcha Kenes Rakišev. Hunter Biden v emailoch nazýva Masimova blízkym priateľom.
Kazašskí aktivisti pred tromi rokmi ponúkli pomoc s vyšetrovaním korupčnej aféry Huntera Bidena, ktorý mal v apríli 2015 sprostredkovať schôdzku medzi svojim otcom a predstaviteľmi spoločnosti Burisma. Americké ministerstvo spravodlivosti preveruje aj jeho podnikanie v Číne. Z uniknutých emailov vyplýva, že dostával od čínskeho miliardára Jie Ťien-minga za zoznamovacie schôdzky 10 miliónov dolárov ročne. V roku 2018 čínske úrady niekdajšieho riaditeľa skupiny CEFC Jiea Ťien-minga zatkli. CEFC sa predtým neúspešne snažila získať kontrolný podiel v dcérskej spoločnosti KazMunayGas International.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.