Koncom roka 1998 vyfotografovala posádka raketoplánu Endeavour na obežnej dráhe Zeme tajomný tmavý objekt. Záhadné teleso stotožňujú ufológovia a milovníci záhad s mimozemským satelitom Čierny rytier, ktorý údajne rotuje okolo planéty takmer 13000 rokov.

Počiatky príbehu o Čiernym rytierovi však siahajú oveľa hlbšie do minulosti, a to do roku 1899, keď slávny srbský vynálezca Nikola Tesla vo svojom laboratóriu v americkom Colorado Springs zachytil podivné pravidelné signály. Postupne dospel k názoru, že pochádzajú z inteligentného vonkajšieho zdroja, lebo sa nepodobali na žiaden pozemský signál, s ktorým sa dovtedy pri svojich experimentoch stretol. O 20 rokov neskôr opísal svoju skúsenosť slovami: „Moje uši sotva zachytili signály prichádzajúce v pravidelných intervaloch, ktoré nemohli byť vyprodukované na Zemi.“

Vedec však nikdy netvrdil, že signál vysiela mimozemský satelit. Namiesto toho sa priklonil k teórii, že by mohli pochádzať z Marsu. S odstupom času sa však zdá pravdepodobnejšie, že mohlo ísť o rytmický signál z rotujúcich neutrónových hviezd, tzv. pulzarov. No tie oficiálne objavila severoírska astrofyzička Jocelyn Bell-Burnellová spolu s britským rádioastronómom Antonym Hewishom až v roku 1967. Avšak aj samotný Tesla neskôr zmenil názor a povedal, že signály nemusia pochádzať z Marsu, ale prichádzajú odniekiaľ z vesmíru, čo nahráva názoru, že skutočne narazil na pulzary.

Začiatkom 20. storočia zachytil zvláštny a ne­známy umelý signál aj taliansky vynálezca a nositeľ Nobelovej ceny za prínos vo vývoji bezdrôtovej telegrafie Guglielmo Marconi. V 20. rokoch minulého storočia detegovali anomálne signály viacerí amatérski rádioví operátori a v rokoch 1927 a 1928 hlásili objav záhadného telesa obiehajúceho okolo Zeme niekoľkí astronómovia vrátane odborníkov z Nórska. Tí zhodne tvrdili, že objekt prenáša rádiové signály.

Začiatkom 50. rokov uverejnili vo viacerých amerických novinách články o signáloch vysielaných z neznámeho objektu na obežnej dráhe Zeme. Skeptici z vedeckých a vojenských kruhov tieto tvrdenia odmietli kvôli prebiehajúcej studenej vojne a rôznym obvineniam USA voči ZSSR (a naopak). Preto si mnohí čitatelia v tieni hrozby ničivého konfliktu superveľmocí vysvetlili tieto správy ako informácie o zbrani, ktorú vyslala sovietska alebo americká strana do vesmíru, čo ešte väčšmi vyburcovalo vtedajšiu napätú atmosféru a prispelo k odporu – alebo, naopak, k náklonnosti – voči jednej zo zúčastnených strán. Články navyše pripomínali ufologické texty námorného letca a spisovateľa Donalda Keyhoa, autora knihy Lietajúce taniere sú skutočné, v ktorej približuje hlásenia letcov a personálu amerických vzdušných síl o stretnutiach s neidentifikovateľnými lietajúcimi objektmi. Keyhoe postupne predal (zrejme aj vďaka spomenutým článkom) viac ako pol milióna kusov svojej knihy a téme úf sa venoval i v niekoľkých ďalších publikáciách. Okrem toho v roku 1956 spoluzakladal Národný vyšetrovací výbor pre vzdušné javy, zameraný na výskum úf.

V roku 1953, štyri roky pred vypustením prvej umelej družice Sputnik 1, pozoroval tajomný objekt na obežnej dráhe doktor Lincoln La Paz, americký astronóm z univerzity v Novom Mexiku. V tomto období sa záhadným satelitom údajne zaoberal aj objaviteľ planéty Pluto Clyde William Tombaugh, avšak jeho pátranie bolo (oficiálne) neúspešné.
V roku 1954 priniesli americké noviny The San Francisco Examiner a The St. Louis Post Dispatch informáciu, že okolo Zeme obieha satelit. Autorom tohto zistenia bol podľa článkov Keyhoe, ktorý tvrdil, že vtedajší tajomník vzdušných síl USA Harold Talbott o satelitoch vedel, a dokonca sám videl akýsi strieborný objekt v tvare disku na oblohe. Talbott však tieto tvrdenia vyvrátil. V roku 1957 zaznamenali akýsi satelit na obežnej dráhe Zeme vo Venezuele.

AUTOR: Pavol Ičo