Učenci a výskumníci sa v priebehu histórie pokúšali identifikovať kľúčový dôvod, prečo ľudí priťahuje náboženstvo.

Niektorí hovoria, že ľudia vyhľadávajú náboženstvo, aby sa vyrovnali so strachom zo smrti, iní ho nazývajú základom morálky a hojne sa vyskytujú aj rôzne iné teórie.

Psychológ, ktorý študuje ľudskú motiváciu viac ako 20 rokov v novej knihe naznačuje, že všetky tieto teórie sú príliš obmedzené. Náboženstvo, ako tvrdí, priťahuje nasledovníkov, pretože uspokojuje všetkých 16 základných ľudských túžob, ktoré ľudia zdieľajú.

„Nie je to len o strachu zo smrti. Náboženstvo by nedosiahlo masovú akceptáciu, ak by naplnilo len jednu alebo dve základné túžby,“ povedal Steven Reiss, emeritný profesor psychológie na Ohio State University a autor knihy “16 snáh o Boha” (Mercer University Press, 2015).

„Ľudia sú k náboženstvu priťahovaní, pretože veriacim poskytuje príležitosť uspokojiť všetky základné túžby, znova a znova. Náboženstvo nemôžete zhustiť na jednu podstatu.“

Reissova teória o tom, čo priťahuje ľudí k náboženstvu, je založená na jeho výskume motivácie z deväťdesiatych rokov. On a jeho kolegovia urobili prieskum medzi tisíckami ľudí a požiadali ich o ohodnotenie miery, do akej prijímajú stovky rôznych možných cieľov.

Na konci výskumníci identifikovali 16 základných túžob, ktoré všetci zdieľame: prijatie, zvedavosť, jedenie, rodina, česť, idealizmus, nezávislosť, poriadok, fyzická aktivita, moc, láska, spása, sociálny kontakt, postavenie, pokoj a pomsta.

Reiss potom vyvinul dotazník, nazvaný Reissov motivačný profil, ktorý meria, ako veľmi si ľudia vážia každý z týchto 16 cieľov. Tento dotazník vyplnilo už viac ako 100 000 ľudí. Výskum je opísaný v Reissovej knihe “Kto som? 16 základných túžob, ktoré motivujú naše činy a definujú naše osobnosti”.

„Všetci zdieľame tých istých 16 cieľov, ale odlišujeme sa tým, ako veľmi si každý z nich vážime,“ povedal Reiss.

„To, ako veľmi si jedinec váži každú z týchto 16 túžob úzko súvisí s tým, čo sa mu na náboženstve páči a nepáči.“

Kľúčovým bodom je, že každá z 16 túžob motivuje osobnostné protiklady a všetky tieto protiklady musia nájsť domov v úspešnom náboženstve, povedal Reiss.

Napríklad, je tu túžba po sociálnom kontakte. „Náboženstvo musí apelovať na introvertov aj extrovertov,“ povedal Reiss. Pre extrovertov náboženstvo ponúka festivaly a učí, že Boh žehná priateľstvu. Pre introvertov náboženstvo pobáda k meditácii a súkromným útočiskám a učí, že Boh žehná samote.

Náboženstvo si dokonca nachádza cestu k tomu, ako sa vyrovnať s túžbou po pomste, povedal Reiss. Kým niektoré náboženstvá kážu o Bohu mieru a pobádajú nasledovníkov, aby „nastavili druhé líce,“ je tu tiež druhá strana: hnev Boží a sväté vojny.

„Náboženstvo priťahuje všetky druhy, vrátane mierotvorcov a tých, ktorí chcú pomstychtivého Boha.“

Všetky náboženské presvedčenia a praktiky sú navrhnuté na to, aby uspokojili jednu alebo viac z týchto 16 túžob, vysvetlil Reiss.

Napríklad, náboženské rituály naplňujú túžbu po poriadku. Náboženské učenia o spáse a odpustení využívajú výhodu základnej ľudskej potreby po prijatí. Sľuby o posmrtnom živote sú navrhnuté na to, aby pomohli ľuďom dosiahnuť pokoj.

A čo ateizmus? Hoci všetci ľudia potrebujú naplnenie tých istých základných túžob, nie každý sa obráti na náboženstvo, aby ich uspokojil, povedal Reiss. Sekulárna spoločnosť ponúka alternatívy na naplnenie všetkých základných túžob.

„Náboženstvo súťaží so sekulárnou spoločnosťou o uspokojenie týchto 16 potrieb a môže získať alebo stratiť popularitu podľa toho, ako dobre ľudia veria tomu, že ich naplní v porovnaní so sekulárnou spoločnosťou,“ povedal Reiss.

Jedna zo základných túžob – nezávislosť – môže rozdeliť náboženských a nenáboženských ľudí. V štúdii zverejnenej v roku 2000 Reiss zistil, že náboženskí ľudia (štúdia zahrňovala hlavne kresťanov) vyjadrili silnú túžbu po previazanosti s ostatnými. Tí, ktorí neboli náboženskí, však ukázali silnejšiu túžbu po sebestačnosti a nezávislosti.

Ako hovorí Reiss, výhodou jeho teórie je, že na rozdiel od mnohých iných teórií o náboženstve sa dá vedecky testovať.

„V knihe “16 snáh o Boha” pojednávam o mystickom osobnostnom type – druhu osoby, ktorá by pravdepodobne našla hodnotu a zmysel v mystických zážitkoch a bola by z toho dôvodu priťahovaná k náboženstvu,“ povedal.

„Môžeme testovať a zistiť, či skutočne existuje mystický osobnostný typ.“

Hoci nám teória môže povedať veľa o typoch ľudí, ktorých priťahuje náboženstvo a rôzne náboženské zážitky, nemôže nám povedať nič o pravde o náboženských presvedčeniach, povedal Reiss.

„Nepokúšam sa odpovedať na teologické otázky o existencii a povahe Boha,“ povedal Reiss. „Na čo sa pokúšam odpovedať je povaha toho, prečo ľudia prijímajú náboženstvo a Boha.“

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: phys.org