Kombinácia týchto dvoch slov ma napadla dnes ráno, keď som v rozhlase počul, že prezident Trump a predseda EK sa dohodli o clách. Budú vraj nulové clá.

Čitateľa si dovolím informovať, že problém cla patrí medzi náročné ekonomické záhady. Už velikán D. Ricardo (1772-1823), otec klasickej ekonómie, bol členom Dolnej snemovne Anglicka, kde sa zasadzoval za slobodný obchod a politické slobody. Nedobytný prírodovedec v parlamente požiadal D. Ricarda , aby mu uviedol ekonomické pravidlo, ktoré nie je hneď zrejmé, a pitom je veľmi dôležité. Ricardo mu hneď povedal doktrínu komparatívnych výhod, zákon pomernej voľby, ktorý ekonómia nazvala po ňom ako Ricardova ekvivalencia. Je to dilema v zahraničnom obchode. Využil ju aj pri schvaľovaní obilných zákonov a povedal: „ak sú francúzski roľníci ochotní nás živiť za menej, ako čo by to stálo nás, ak by sme sa živili sami, tak sa živme francúzskymi dodávkami a svoj vzácny čas venujem niečomu inému“. A v tom je podstata cla. Nemôžem nenapísať, že ekonomická teória prenikla hlbšie ako Ricardo a rieši problém oveľa náročnejšie- hlavne známe teórie o výmenných kurzoch – (aj fyzici mali päť rôznych teórií strún) a hovorí o dynamike výmenných kurzov. Zaujíma sa o determináciu výmenných kurzov, o očakávania vo výmenných kurzoch, ba hovorí o reálnom výmennom kurze. Nič také som nepočul už v dobe prípravy cesty predsedu EK do USA. Neviem, či hovorili o fixnom výmennom kurze, či hovorili o pohyblivom výmennom kurze, čiže ako ho riešiť optimálne. Poprosím čitateľa, aby mal trpezlivosť a prečítal si nasledujúce ekonomické tvrdenie. Totiž už iba fixný výmenný kurz znamená zmeny v rezervách zahraničných mien, ktoré závisia od pozície platobnej bilancie, čo je širší pojem ako obchodná bilancia, problém exportu a importu. Pri pohyblivých výmenných kurzoch dochádza do zásadných zmien trhových rovnovážnych rovníc aktív krajiny. Dúfam, že už použité pojmy indikujú, že problém výmenných kurzov, a teda aj cla, je naozaj neľahký problém a nemožno to nechať na politikov. Veď sa pamätáme, ako naši poslanci nevedeli, čo je HDP, keď sa ich na to spýtali novinári. Tým menej očakávam, že by vedeli niečo o dynamike výmenných kurzov. Ak si máme urobiť poriadok v zahraničnom obchode, nemôžeme sa neoprieť o náročnú ekonomickú vedu.
Situácia sa dá vidieť aj inak, hlbšie, vedecky, priam puntičkársky. Nielen dá, ale musí. Poriadok treba urobiť vo fungovaní ekonomických systémov predovšetkým USA a EÚ. Už neraz som písal, že veľká skupina ekonómov EuroGroup zjednoznačnila stav ekonomík krajín EÚ a USA a to iba pomocou rovnice rovnováhy ekonomiky. A v nej je spomínaný člen export – import, čo trápi všetky krajiny EÚ aj USA, na je pravej strane. Čitateľ iste vie, že ak zasiahne na jednu stranu rovnice, musí zasiahnuť aj do druhej strany rovnice. Čo teda môžeme očakávať, čo sa stane na ľavej strane rovnice, ktorá má dva členy, v ktorých vystupujú 4 makroekonomické veličiny. Aby som to povedal jasnejšie, v roku 1994 jediné Luxembursko malo pozitívny štátny rozpočet, jeden člen na ľavej strane. Ostatné krajiny ho mali negatívny. A čo druhý člen ľavej strany – úspory a investície? Nebudem to rozoberať. V tomto príspevku chcem iba ukázať ako komplexný je problém fungovania ekonomiky, ak použijem poznatkový rámec ekonómie opretý iba o rovnicu rovnováhy ekonomiky. Ak by som použil „silnejší ekonomický mikroskop“, teda input-output tabuľky, stav ekonomík krajín EÚ by nám odhalil ďalšiu spustu ekonomických problémov. Preto sa netreba čudovať, že od roku 1994 sa EÚ nevysporiadala s problémami Grécka, Portugalska, Španielska a teraz nakoniec aj s Anglickom. Zaujímala sa iba o ich HDP. Čiže, pri tvorbe ekonomickej politiky a pre vzostup ekonomiky, riešenie jej problémov, nestačí povrchný prístup a riešenia ekonomických problémov. Aj ekonómia je veda.

Trápi ma nielen rozvoj dnešnej kapitalistickej výroby, ale hlavne nedostatok jej rozvoja. Je koncom rozvoja spoločnosti? Riešenie treba hľadať aj v tom, aby v parlamente boli aj ekonómovia ako za čias D. Ricarda, a aby tí ekonómovia mali za sebou také dielo ako Ricardo – Princípy politickej ekonómie a zdaňovania. Bolo to pred 200 rokmi. Inak si so železnou nevyhnutnosťou razia cestu negatívne tendencie rozvoja spoločnosti, napríklad migrácia. Chýba nám intelektuálne vzrušenie pre riešenie dnešných problémov, hlavne poriadku v ekonomike.

Prof. Jaroslav Husár

https://www.slovenskeslovo.sk/category-forum/1516-urobme-si-poriadok

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...