Keynesové štátne zásahy a Friedmanova teória o úlohe peňazí v ekonomike mali počas terajšej pandémie príležitosť overiť si svoje závery. Centrálne banky všade na svete zaplavili finančný trh nepredstaviteľným objemom peňazí bez hodnoty, ktoré nedokázali naštartovať infláciu, ale spôsobili rast zadlženosti väčšiny účastníkov trhu ako aj akciových indexov, ktoré však nezodpovedali úrovni ekonomiky ich emitentov. Rozpočtové rešeto postihlo nielen najviac zadlžené štáty eurozóny, ale aj tie, ktorých ekonomika závisí predovšetkým od poskytovaných služieb, ktoré ale z dôvodu opakovaných lockdownov boli mimo prevádzku.
Slovensko napokon nedopadlo zle, čoho dôkazom je krátenie pôvodného objemu peňazí z fondu obnovy o niekoľko sto tisíc eur. Ak sa nám podarí udržať rozpočtový deficit na tento rok okolo 7,2 percenta k HDP, budeme spokojní, keďže doterajšie opatrenia nás stáli takmer 8 miliárd eur. S akými opatreniami chce ale koaličná vláda znížiť rozpočtový deficit na oboch stranách verejných rozpočtov sa dozvieme až po letných dovolenkách. Či sa nám podarí dosiahnuť hospodársky rast pri súčasnom uplatňovaní daňovej a dlhovej brzdy, si väčšina ekonómov nevie predstaviť bez znižovania nákladov na spravovanie vecí verejných, ako aj bez zásadných zmien v našom dôchodkovom systéme.
Dôchodky dotované z prebytkov
Náš trojpilierový dôchodkový systém je založený na priebežnom vyplácaní penzií dnešným dôchodcom z prvého priebežného piliera, zatiaľ čo druhý je založený na pravidelnom fondovom sporení budúcich dôchodcov a tretí pilier je sporivý, keď do neho okrem zamestnancov prispievajú aj firmy. Všetci vieme, že naša demografická krivka je ale z dôvodu väčšieho počtu odchádzajúcich dôchodcov ako nastupujúcich absolventov škôl na trh práce nepriaznivá. Keď k tomu pripočítame, že sme v roku 2019 zastropovali vek nároku na odchod do dôchodku a zaviedli minimálny dôchodok ústavným zákonom, nemôžeme sa čudovať, že z celkového vybraného poistného sa už nedokážu vyplatiť penzie všetkým dôchodcom a preto sa musia využívať prebytky z ostatných fondov. Ak by to v budúcnosti nestačilo, bude si musieť Sociálna poisťovňa požičať peniaze na dôchodky zo štátneho rozpočtu, čo v konečnom dôsledku zvýši deficit verejných financií.
Koaličná vláda preto musí do konca roka prijať zákon týkajúci sa primeraného hmotného zabezpečenia v starobe, ktorým sa vek nároku na odchod do penzie prispôsobí strednej dĺžke dožitia osôb odchádzajúcich do dôchodku, ako aj podmienky odchodu do predčasného dôchodku. Ďalšou novinkou bude aj doterajšie odstránenie „pokuty za materstvo“, ktorým sa rodičovi znižoval nárok na dôchodok a úplné novou novinkou bude zavedenie rodičovského bonus, pod ktorým sa rozumie, že pracujúci bude mať právo poukázať časť zo svojich odvodov na dôchodok svojím rodičom.
Pre terajších poberateľov všetkých druhov dôchodkov máme oproti tomuto roku „zlú správu“ v tom, že pokiaľ sa v tomto roku penzie zvyšovali o minimálnu garantovanú sumu, alebo tiež podľa dôchodcovskej inflácie, tak od budúceho roku sa všetky druhy dôchodkov budú zvyšovať len od percenta nárastu dôchodcovskej inflácie, čo zatiaľ vychádza o 1.3 percenta.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm